Interview s Martinom Páleníkom, HR riaditeľom spoločnosti Lenovo

Interview s Hanou Kamenistou, Account Executive, DXC Technology Slovakia
24. augusta 2022

Zaujalo ma ako si sa prepracoval k pozícii HR riaditeľa. Predsa len si človek s technickým backgroundom a dlhé roky si pracoval aj ako zvukový inžinier... Mohol by si mi to trocha priblížiť?

To by bolo na dlhšie rozprávanie, ale áno 10 rokov som pôsobil v rôznych rádiách, než som prišiel do Lenova. Tu som si najprv prešiel rôznymi technickejšími pozíciami, než prišla príležitosť viesť HR oddelenie. Ja som bol vždy tak trocha „fanúšik“ toho všetkého, čo sa okolo HR a ľudských zdrojov deje a tiež ma to „bavilo s ľuďmi“, tak som rád, že som dal tejto zmene šancu, keď sa vyskytla príležitosť.

Spomínaš si v akej životnej etape si vstúpil do programu LeadINcentra - Atairu Authentic Leadership?

Tento program som absolvoval už ako HR direktor. Bolo to náročné obdobie, hlavne začiatky na novej pozícii. Riešil som množstvo rôznych prípadov, rozpadol sa mi celý tím (prestupy do zahraničia, materské dovolenky,...) ostal som na oddelení sám s niekoľkými menej skúsenými kolegami.

Samozrejme, v tej dobe naša firma už dlhšie spolupracovala s LeadINcentrom (pozn.: ATAIRU) a od účastníčok ženských programov som počúval samú chválu a dobré feedbacky, a tak som vlastne ani neváhal, keď sa otvoril 1. mužský program, vstúpil som doň.

Po absolvovaní „jednotky“ som potom rovno išiel do pokračovacieho programu „level-u 2“, pretože ma to skutočne zaujalo a dávalo mi to zmysel 😊.

Ako účastník prvého čisto mužského programu a človek, ktorý schvaľoval AAL program aj svojim kolegyniam ako vnímaš skutočnosť, že sú tieto programy rodovo oddelené? Vidíš v tom nejaký benefit?

Uf, ťažká otázka. Ale nakoľko level 2 bol už v zmiešanej skupine, tak to viem čiastočne porovnať zo svojej vlastnej skúsenosti. V prvom programe bola tá homogénnosť skupiny plusom asi hlavne preto, lebo nám to dovoľovalo otvoriť sa aj v takých témach, kde by sme si na to v zmiešanom kolektíve asi netrúfli. Predsa len my muži vieme byť aj riadne „ješitní“ 😊. V druhom leveli bola už iná dynamika, už sme tam boli ľudia, ktorí mali za sebou kus práce, a tak to opäť mohlo dobre fungovať.

Spomínaš si na nejaký silný „aha” moment z týchto programov?

Pamätám si na jednu konkrétnu situáciu. Nebolo to priamo počas sedenia na workshope, ale keď som neskôr aplikoval niečo čo sme sa tam naučili.

Rozprávali sme sa o situáciách, keď ľudia spolu argumentujú na nejakú tému, že je veľmi dôležité nebrať si tie argumenty osobne, predovšetkým ak sa to týka biznisu, že proste nenechať sa „dotlačiť“ alebo uniesť sa emóciami (aj keď sa tá druhá strana snaží do toho vniesť nejaký osobný útok).

Pár dní po tomto rozhovore s Evkou Štefankovou som mal meeting s vedením, kde som sa ocitol presne v takom druhu konverzácie, kde sme boli dvaja „proti sebe“ absolútne presvedčení o svojej vlastnej pravde. Pamätám si ten moment, keď som videl, že kolega začína byť rozhorčený, tak som si fyzicky odsadol trocha ďalej od stola, vytvoril som si tak priestor a sám pre seba som si povedal, že „mám svoj názor, on má svoj názor ale on neútočí na mňa ale len na ten môj názor!“. A keď som si to takto povedal, tak sa mi proste jednoduchšie tú diskusiu viedlo aj sme ju uzavreli nejako viac menej konštruktívne.

Takže „AHA“ bol pre mňa ten moment, keď som dokázal rozpoznať čo sa deje a dosiahnuť, že ten možný konflikt neeskaloval ďalej, to vedomie, že takto sa to má robiť, že „toto“ je presne to, o čom nám na workshope hovorili.

Dokázal si niečo z týchto programov zužitkovať aj vo svojom osobnom živote?

Priznám sa, že ja som tento program kúpil svojej manželke ako darček k narodeninám. Veľmi som chcel, aby si to sama skúsila. Jednak jej to pomohlo v náročnom období, keď sa vracala do práce po materskej dovolenke a jednak nám to uľahčilo komunikáciu, napríklad aj o deťoch, sme teraz akoby na rovnakej vlne a snažíme sa mať ten správny rodičovský nadhľad. 😊

S odstupom času, v čom predovšetkým vidíš pridanú hodnotu AAL programov. V čom vnímaš u seba posun?

Minimálne v tom, že si viem lepšie vysvetliť správanie ľudí, ktorí sa v istých situáciách správajú istým spôsobom a to je veľká pomoc. Ale nielen chápať ľudí, pochopiť ich správanie, ale na druhej strane aj môj vlastný „self manažment“. Dokázať si nepripúšťať veci, s ktorými v tom momente prichádzam do kontaktu, nebrať si ich „so sebou domov“, toto bol vždy taký môj problém, vedieť vypnúť a nemyslieť na problémy, ktoré sú v práci nech sú akokoľvek ťaživé.

V tomto mi to jednoznačne pomohlo. A ešte aj ekosystém samotnej skupiny, kde bolo možné zdieľať a vyrozprávať sa bez toho, aby bolo potrebné rozvádzať nejaké detaily.

Čo by si odkázal manažérom, ktorí majú pocit, že už si prešli „toľkými školeniami“, že pre nich nemá zmysel vstupovať do ďalších rozvojových programov?

Tak na to by som povedal, že AAL program v prvom rade nie je školenie. To nám aj na začiatku opakovali programové líderky a mali pravdu. 😊

Aj novým manažérom, ktorých posielame do programov, vysvetľujem, že nech to neberú ako tréning, ale že je to naozaj transformačný program, ktorý im môže pomôcť so stres manažmentom, lepšou odolnosťou a s pochopením samého seba a svojich ľudí. Čiže to nie je školenie, kde dostanú materiály, ktoré si naštudujú a hneď to vedia. AAL program vnímam skôr ako možnosť pochopiť o čom ľudia sú, ako a prečo sa správajú tak ako to robia a čo s tým môžem ja sám robiť.

Ja nechcem, aby to vyznelo pateticky alebo ako klišé, ale naozaj je to niečo čo môže človeku zmeniť život.

Nehovorím, že sa nedá niekde inde prísť k takým istým myšlienkam ako som sa stretol v LeadIN-e, ale aj ten spôsob ako to váš tím robí a ako sa vytvára celý ekosystém, to všetko dokopy je veľmi unikátny produkt.

Za seba môžem povedať, že som veľmi rád, že máme vôbec tú možnosť ľudí do neho posielať.

Stretol si sa s takou pozitívnou spätnou väzbou? Alebo to je len tvoja osobná skúsenosť?

Práveže mi v tomto zmysle ďakovalo viacero ľudí. Vážili si, že sme im poskytli možnosť vstúpiť do LeadIN programu, boli to aj ľudia, ktorí boli na pokraji vyhorenia, krachov manželstiev... Práve im sa udiali také zmeny v živote, že „zrazu“ vedeli vnímať okolnosti inak, chápať ich v iných súvislostiach a tým pádom sa im aj začalo „žiť“ inakšie, boli oveľa viac OK. 😊

Samozrejme, na to aby sa to udialo, potrebuje byť človek otvorený a pripravený dať týmto zmenám šancu. Mali sme aj zopár prípadov, nebolo ich veľa, kedy tento program niekomu nesadol.

Rozumiem. Určite je to náročné dokázať, vo veľkom korporáte ako je Lenovo, nastaviť celý proces výberu kandidátov tak, aby sa do programov dostali ľudia, ktorí o ne majú reálny záujem.

Povedal by som, že je to tá najťažšia vec. Aj teraz hľadáme spôsoby ako by sme vedeli identifikovať tých ľudí, ktorí sú najvhodnejší kandidáti, napríklad, pre program Young Professionals. Uvedomujem si akú by mohol mať pridanú hodnotu pre menej skúsených kolegov, ktorí sú na začiatku svojej kariéry, a preto sa snažíme nastaviť celý proces. Ideálne by bolo, ak by manažéri-absolventi programov - sami identifikovali svojich tím lídrov, u ktorých by tento program mohol padnúť na úrodnú pôdu.

Otočme list, nech sa dozvieme ešte niečo z tvojho súkromia. Prezradíš nám ako si ty osobne dobíjaš „baterky“? Čo je tvoja obľúbená aktivita?

Počas korony som sa vrátil k domácemu DJ-ovaniu. Takže späť do tých mojich časov z rádia, keď som občas hrával aj na diskotékach 😊. Nikdy som nebol nejaký známy DJ, ale proste ma to bavilo, tak som si teraz kúpil také malé zariadenie, na ktorom si môžem pomixovať muziku. Skutočne ma to baví. A ešte aj moje decká, to je zasa iný typ vyčerpania, ale pri nich proste vypnem hlavu z práce. To sú také asi dve najväčšie oblasti, kde „vypínam“ a „dobíjam“.

Skutočne pri deťoch dokážeš vypnúť hlavu?

Vypnem, lebo môžem myslieť na iné veci, takže vypnem z pracovnej oblasti. Ale áno, tak samozrejme, aj rád čítam, pozerám nejaké sci-fi seriály a podobne, ale to sú také obyčajné veci. DJ-ing je naozaj moja srdcovka, občas si to všetko pustím a zahrám si. Aj naše deti majú pozitívny vzťah k hudbe. Mladšia dcérka spieva non-stop, až je to neuveriteľné ako sa ona tancovaním a spievaním presúva po dome. Máme to v rodine, svokor je zasa veľmi veľký hráč na keyboard (teda on si to myslí 😋). Sme hudobná rodina. Máme kopec platní, ktoré si púšťame, aj to je náš rituál.

Na záver nášho rozhovoru, podelíš sa s nami o svoj najväčší úspech, resp. o niečo na čo si hrdý, že sa ti podarilo?

Nemám asi žiadnu konkrétnu vec. Z profesionálneho pohľadu si myslím, že sa mi za 6 rokov podarilo vytvoriť v Bratislave HR, ktoré je rešpektované. Tiež pre mňa veľmi veľa znamená, že sa ľudia neboja prichádzať za nami a pýtať sa alebo osloviť nás s otázkami alebo s nápadmi, že sme dosiahli takú ako keby „zákaznícku orientáciu“, lebo my tu nie sme od toho, aby sme tu robili prekážky, ale aby sme ľuďom pomáhali.

Taktiež ma vždy poteší, keď sa mi podarí niekoho postrčiť tým správnym smerom, keď u niekoho rozpoznám potenciál, keď títo ľudia dosahujú úspech. Napĺňa ma taký ten klasický koučing a mentoring, dáva mi to energiu a vždy ma tieto interakcie naštartujú do ďalších dní.

Som tiež hrdý na to, že sa nám podarilo presadiť rôzne zaujímavé benefity. To sú veci, kedy na vlastné oči vidím ako moja práca funguje a ako prináša reálnu pomoc stovkám ľudí.

Uvediem ešte jeden príklad. Keď začala vojna na Ukrajine, spustili sme finančnú zbierku na pomoc utečencom. Vyzbieralo sa 30,000 eur od našich zamestnancov a spoločnosť Lenovo dala ďalších 60,000 eur k tomu. Neskôr mi zamestnanci písali, že sú šťastní a hrdí, že pracujú pre Lenovo. To je najviac čo môže HR-ista dosiahnuť, keď ľudia prídu, alebo píšu, že sme niečo super urobili a ďakujú.

Mne to tuším aj vyšlo, keď sme si mali zadefinovať svoje vášne a poslanie, mal som tam, že mám nejakým spôsobom pomáhať ľuďom, či už niečo ich učiť, alebo nejakým spôsobom im vyhovieť, toto je to moje poslanie a zdá sa, že sa mi to v tejto práci celkom aj plní. 😊