Interview s Katkou Szerb, účastníčkou rozvojového programu pre mládež Pathfinder

Krav maga nás učí ako bojovať v neférových podmienkach. Cieľom teda nie je zúčastniť sa súťaže a získať body, ale vedieť sa ubrániť, ak by ma napríklad prepadli na ulici. Jedná sa o sebaobranu, ktorá sa používa v izraelskej armáde. Je to praktické, rýchle, a na rozdiel od iných bojových umení nemá férové pravidlá – kľudne môžeme niekomu odtrhnúť ucho, škrtiť ho alebo používať pri boji predmety, ako napríklad dáždnik. Krav maga pozostáva z troch úrovní – P (Practitioner), G (Graduate), E (Expert), pričom každá úroveň má päť levelov, takže P1, P2, P3, P4, P5, G1,... atď. Avšak dostať sa už len na P1 nie je také jednoduché ako to možno znie. Trénovala som vyše dvoch rokov, aby som zložila P1 skúšky. Na P2, kde som teraz, som trénovala štyri roky a absolvovanie skúšok zahŕňalo nepretržitých šesť hodín bojovania a kondičných tréningov.

Wau, znie to naozaj zaujímavo a veľmi náročne. Čo priviedlo takéto akčné dievča do programu Pathfinder? Čo bol ten moment, kedy si si povedala „idem do toho“? 😊

O Pathfinderi som sa dozvedela od maminej kamarátky, ktorá absolvovala rozvojový program pre dospelých. Spomínala aké to bolo fantastické, koľko sa toho naučila a že existuje verzia tohto programu aj pre tínedžerov. Mamina ma potom na narodeniny prekvapila s tým, že ma doňho prihlásila. Musím priznať, spočiatku som bola ohľadom programu skeptická, pretože som nevedela do čoho idem, a či je to niečo pre mňa. No z prvého workshopu som nakoniec odchádzala s pocitom „wau, to bolo aké dobré“. Keď som sa potom vrátila domov, celý workshop som prerozprávala rodičom aj kamarátom.

Čo konkrétne ťa počas prvého workshopu presvedčilo o tom, že Pathfinder je „niečo pre teba“?

Počas tohto workshopu nás rozdelili do skupín a každá skupina mala za úlohu naplánovať školský výlet a potom ho odprezentovať. Nechápali sme prečo ani podľa čoho nás rozdelili, no keď sa začalo prezentovať, zaujímavé bolo, že všetky prezentácie boli veľmi odlišné. Nešlo pri tom o to, kam sa počas výletu pôjde, ale o spracovanie. Napríklad, moja skupina napísala veľa presných informácií vrátane toho aké bude počasie alebo akú budú mať študenti stravu. Prezentácia druhej skupiny bola skôr všeobecná, o tom na aké miesta pôjdu a aké to bude super. Vôbec napríklad nespomenuli koľko to bude stáť. Tretia skupina svoj výlet budovala na vzťahoch, no a posledná skupina na to šla veľmi analyticky. Na konci workshopu sme zistili, že do skupín nás rozdelili podľa našich talentových profilov – prvú skupinu tvorilo Tempo, druhú Dynamo, tretia bola Blaze a štvrtá Steel. Bolo to naozaj zaujímavé, pretože všetky skupiny vypracovali svoj výlet presne podľa charakteristiky ich talentového profilu, bez toho aby vedeli aký profil sú. Toto bol môj „aha moment“. Zistila som, že je to naozaj skvelá pomôcka, nielenže som lepšie spoznala svoje silné stránky, ale naučila som sa aj ako lepšie fungovať s ľuďmi v tíme, ako sa rozličné talentové profily navzájom dopĺňajú. Ak by napríklad tím tvorili len ľudia z Tempa, tak možno by bolo všetko spravené podľa plánu, ale chýbala by tam kreativita, ktorú má Dynamo.

Ako prebiehali jednotlivé workshopy? Vieš to priblížiť niekomu, kto zatiaľ nemal takúto skúsenosť?

Workshopy trvali štyri hodiny a vždy sme počas nich mali aspoň jednu aktivitu, ktorá nadväzovala na preberanú tému a pomohla nám ju lepšie uchopiť. Napríklad, keď sme preberali tému identita, rozdelili nás do trojíc a jeden človek nám do ucha rozprával pozitívne veci a druhý negatívne. Naučilo nás to, či sa viac zameriavame na negatívnu alebo na pozitívnu časť toho, čo nám niekto povie. Po prvých dvoch hodinách workshopu sme mali vždy prestávku, kedy bol čas na jedlo, ktoré bolo zakaždým fantastické. A po cca. polhodine sme pokračovali v „učení sa“. Nikdy som nemala pocit, že by bolo niečo nudné, alebo že by chcel niekto odísť. Myslím si, že workshopy boli veľmi dobre vymyslené, nielen to, čo sme sa učili, ale aj ako sme sa to učili. Všetky aktivity boli postavené tak, aby sme prišli na dôležité informácie my sami, namiesto toho, aby nám boli dané na papieri.

Vnímaš vo svojom živote nejaké zmeny alebo posun k lepšiemu po absolvovaní Pathfindera?

Mám pocit, že po Pathfinderi lepšie rozumiem ľudom. Napríklad, môj najlepší kamarát je profil mechanika, teda na opačnej strane štvorca talentovej dynamiky. Mám ho veľmi rada a vo veľa veciach si rozumieme, ale veľakrát mávame konflikty kvôli malým hlúpostiam, ktoré väčšinou pramenia z toho, že sa na veci pozeráme inak. Odkedy som absolvovala Pathfindera lepšie rozumiem tomu, že keď sa na niečo pozerá inak ako ja, neznamená to, že ja to vidím správne, alebo že on to vidí správne. Len to vidíme inak a to je dobre, pretože všetci sme iní a vďaka tomu sa vieme dopĺňať. Naučila som sa aj, že všetci máme veci, ktoré nám idú prirodzene ľahšie a veci, ktoré nám idú „proti srsti“ – súvisí to s talentovými profilmi. Moja kamarátka je profil kreátora a keď musí niečo naplánovať na presný čas, tak to samozrejme spraví, ale veľmi nerada a nie vždy najlepšie. Keďže ja som profil dealmakera, tak jej pripomínam veci, o ktorých viem, že by na nich zabudla. Myslím si, že ak chápeme kto je aký typ človeka, tak naša komunikácia aj vzťahy všeobecne sa vedia zlepšiť.

Povedala by som, že som vďaka programu lepšie porozumela aj sebe samej. Pochopila som prečo som z niektorých situácií nervózna. Keďže som Tempo, potrebujem vedieť čo sa kedy stane, ako sa to stane, a podobne. Veľa ľudí v mojom živote mi tieto informácie nedávalo a to bolo zdrojom mojej nervozity. Odkedy som začala chodiť na Pathfinder zaviedla som si diár, pomohlo mi to byť lepšie zorganizovaná vďaka čomu som potom kľudnejšia.

Odporučila by si tento program ďalším mladým ľuďom?

Program by som odporučila niekomu mladšiemu než som bola ja, keď som Pathfinder začala. Mala som vtedy 18 rokov a hoci mi to dalo veľa, myslím si, že keby som program absolvovala o rok skôr, bolo by to ešte lepšie. Keďže som išla do školy o rok skôr, v 18-tich som už bola v maturitnom ročníku, mala som podané prihlášky na vysoké školy a dokonca som za sebou mala už aj maturitu zo slovenčiny. Videla som ako Pathfinder pomohol ostatným ľuďom v mojej skupine zistiť, čo by chceli v živote robiť. Ja som to zistila už predtým, ale trvalo to možno dlhšie než keby som sa zúčastnila Pathfindera o rok-dva skôr a pomohol by mi s tým niekto iný. Keby som už vtedy mala tie znalosti z programu, ktoré mám teraz, mohla som svoje rozhodnutia spraviť rýchlejšie a byť si v nich viac istá. Takto mi dal Pathfinder takú poslednú bodku za tým čo chcem robiť a usvedčil ma v tom, že diplomacia je pre mňa, ako dealmakera, správnou voľbou.

Čo by si odkázala budúcim Pathfinderom alebo niekomu, kto váha, či to vyskúšať?

Budúcim Pathfinderom by som odkázala, aby išli do programu s otvorenou mysľou, naozaj počúvali čo hovoria lektori a snažili sa použiť tieto znalosti v každodennom živote, pretože sú to skutočne dobré veci. Ja som sa takto po workshopoch snažila zisťovať aké talentové profily sú ľudia v mojom okolí a potom neskôr používať aj koncept amygdala vety. Pre tých ktorí nevedia, každý máme niečo čo nás zraní viac ako by to zranilo niekoho iného a to je naša amygdala veta. Napríklad, niekoho môže veľmi raniť ak mu povieme, že je hlúpy. Ak by to niekto povedal mne, tak mňa by to až tak nezranilo. Viac by ma zranilo ak by mi niekto povedal, že som nešikovná, pretože podvedome sa možno cítim, že v niektorých veciach nie som šikovná. Každý máme takúto amygdala vetu, preto si treba si dávať pozor na to, čo hovoríme iným ľuďom. Pretože nás by to možno nezranilo alebo by sme sa na tom zasmiali, ale niekomu inému by to mohlo veľmi ublížiť.

Nadviažem teraz na tvoju amygdala vetu, znie to veľmi osobne. Aké bolo zdieľať takéto informácie so skupinou rovesníkov?

Každé zdieľanie začala naša lektorka alebo náš lektor a tým, že sa takto otvorili ako prví, dali nám pocit, že ide o „safe space“ (bezpečné miesto). To, že je to safe space bolo prízvukované hneď na začiatku, kedy naša lektora zaviedla pravidlo čo sa povie v skupine, ostane v skupine. Taktiež si myslím, že väčšina ľudí brala tieto zdieľania seriózne. Občas som spomedzi Pathfinderov začínala ja, čo bolo ťažšie, pretože som nevedela čo od toho čakávať. Ale naozaj som veci o sebe povedala otvorene, pretože to je najdôležitejšie, povedať pravdu o tom ako sa cítime a byť otvorený.

Na záver, prezradíš nám, či si si v rámci skupiny vytvorila aj nejaké bližšie vzťahy, kontakty, či kamarátstva?

Našla som si určite aspoň jednu kamarátku, s ktorou sme si od skončenia programu párkrát písali a raz sme sa aj stretli. Možno nie dlhodobé kamarátstva, ale už len to, že som mala možnosť stretnúť sa s ľuďmi, s ktorými by som sa pravdepodobne mimo Pathfindera nestretla, pretože sme z iných častí Bratislavy a máme iné záľuby, bola skvelá skúsenosť.

Ďakujeme Ti za rozhovor a za to, že si s nami spoločne prešla kus cesty 😊Zároveň nás teší, že si sa s nami rozhodla pokračovať v ďalšom programe – Group coachingu pre mládež, kde spoločne hravým spôsobom hľadáme odpovede na témy podľa výberu skupiny. Tešíme sa na najbližšie stretnutie a želáme Ti do budúcna veľa úspechov na univerzite. Nech si v živote šťastná a vo flow 😊

– 28 júl 2023 –